Ženy v e-commerce: Eva Čejková

Už v mladom veku založila vlastné podnikanie

„Keď sa bude pri akvizícii vyjednávať o pozíciách, ako zakladateľka ste tá, ktorá všetko vymyslela a dostala do dnešnej fázy. Na to nezabúdajte,“ hovorí Eva, ktorá pri akvizícii čerpala predovšetkým z praxe: „Kolegovia hádzali rôznymi skratkami, od KPI cez OKR až niekam ďalej. Nebála som sa opýtať, keď som niečomu nerozumela. Z toho, ako hovorím, spoznali, že nemusím poznať skratky, ale veľmi dobre viem, ako to chodí v praxi, ako to celé rozhýbať a smerovať vpred. Nebála som sa skočiť do reči a povedať skúsenosť, ale aj vážiť každé slovo.”

O Eve Čejkovej už sa písalo v súvislosti so Ženy s.r.o., jej lifestylovými reláciami na Prime a počas pandémie o exite jej ďalšej firmy Heuréke. Do Testuj.to, recenzného pluginu pre e-commerce, vstúpil najväčší cenový porovnávač ako do svojho vôbec prvého startupu. Jedinečnú success story si zakladateľka nestihla užiť – jedným dychom jednala s právnikmi Rockaway aj vlastnými rozvodovými advokátmi. Cash flow sa vyčerpalo a Eva hrala vabank. „Ja som hovorila Tomášovi Bravermanovi z Heureky, že nemám chuť byť CEO. Že moja devíza je lietať naprieč trhom, nadväzovať kontakty, prednášať a vnímať potreby zákazníkov a užívateľov. On sa smial, že presne toto je moja rola ako CEO. Dnes som za to rada, po rozvode som mala pocit, že takú rolu neustojím. Dal mi vietor do plachiet.”

„Gule a mieru rizika, ktorú som ochotná prijať, mám po otcovi.“

Čo vás bavilo ako malú?

„Som najstaršia z troch súrodencov a neplánovaná – to počúvam dodnes, ako som otcovi pokazila futbalovú kariéru. Mala som sedem, keď sa cinkalo kľúčami. Pamätám si tú eufóriu deväťdesiatok - človek vymení staré obnosené handry po tetách za nové, v roku 1991 letí prvýkrát do zahraničia. Otec začal podnikať vo veľkom, obnovil rodinnú mäsiarsku tradíciu. To ma formovalo asi najviac. Páčila sa mi tá jeho sloboda, že buduje niečo svoje, že nás mohol vziať na dovolenku, mali sme autá. Vnímala som na malom meste sociálne rozdiely.”

„Naši nám na druhú stranu vedeli zraziť hrebienok, v tom boli úžasní. Peniaze sme mali, ale nám deťom žiadne nedávali. Veľmi nás s nimi nenaučili pracovať. Postrehla som, že v dospelosti sa to na našich podnikaniach prejavilo. Každú sobotu som musela stáť za pultom, vybaľovať salámy z chladničky, potom ich krájať na nárezáku a strážiť hlavne prsty. Chodila som na smenu aj 24. decembra. Až potom som mohla do kina. Syna vediem inak, za pomoc u mňa vo firme má malú hodinovku 40 korún. Keď pomáha dedovi v mäsiarstve, tiež si povie o plat. Doma pomáha a stará sa o svoje veci samozrejme bezodplatne. To mamka bola pôvodom učiteľka materskej škôlky, a tak nám doma robila skvelé zázemie, bola veľmi empatická. To je to, čo sme si so súrodencami do podnikania vzali od nej.”

Celý rozhovor nájdete v knihe Ženy v e-commerce: